Postavy: Benjamin, Hildegarda, Roger

Bohatý podnikateľ Rodger sa nevedel dočkať svojho potomka a utekal do nemocnice, kde jeho manželka rodila. Po príchode však na neho každý akosi nahnevane pozeral a žiadali ho, aby si syna vzal čo najskôr. Roger nechápal čo sa deje, no potom ako uvidel svoje novorodeniatko, tak sa zhrozil. Z kolísky na neho nepozeralo malé dieťatko ale 70-ročný starec a bradou.

Roger vzal syna aj so svojou ženou domov a snažili sa k nemu chovať podľa možností čo najlepšie, ale nebolo to jednoduché. Vodili k nemu iné deti, aby  sa mal s kým hrať, kupovali mu hračky a pod. Lenže Benjamin nebol dieťaťom ale starcom a vôbec si neužíval spoločnosť batoliat a detské hračky. Namiesto toho trávil všetok čas so svojím dedkom, ktorý bol približne v tom istom veku ako on a s ktorým prerozprávali celé dni.

Rodičia sa za Benjamina hanbili, a preto ho pred návštevami celé roky schovávali a po čas si však zvykli. 

Jedného dňa si Benjamin všimol, že sa mu do šedivých vlasov vracia farba, strácaj sa mu vrásky okolo očí a cíti sa byť čoraz silnejší a vitálnejší. 

Keď mal Benjamin dvadsať rokov, otec ho poslal na prijímacie skúšky na Yale. Keďže vyzeral na 50-ročného muža, vysmiali sa mu a vyhodili ho odtiaľ. Nakoľko prijímačky robili dvadsaťroční uchádzači a nechceli mu veriť jeho vek.

Roger sa teda rozhodol zamestnať Benjamina vo svojej firme a začal ho vodiť aj do spoločnosti. Na prvý pohľad sa zamiloval do Hildegardy. Mala dvadsať rokov a bola súca na vydaj. Keďže sa Hildegarde starší muži páčili po krátkej známosti sa vzali a Roger daroval synovi firmu.

Roky plynuli a zatiaľ čo Hildegarda starla a vychovávala ich syna, Benjamin mladol a čoraz častejšie sa vyberal do spoločnosti bez nej. Začal sa na ňu pozerať ako na starú, tučnú a nudnú ženu, čo chce stále sedieť doma. 

Toto flámovanie ubližovalo firme, ktorej sa Benjamin poriadne nevenoval. Rozhodol sa preto presunúť všetky povinnosti na svojho, teraz už tridsať ročného, syna, aby mal viac času pre seba. Keďže sa jeho syn v tom istom období oženil, padlo to vhod.

Keď Benjamin dovŕšil päťdesiat rokov, konečne vyzeral na dvadsaťročného študenta a znovu sa uchádzal o štúdium na Yale, z ktorého ho pred rokmi tak ponižujúco vyhodili. V tom období už dávno s Hidalgou nezdieľali domácnosť a tak sa presťahovala do Európy. 

Ako prvák exceloval v štúdiu aj v športe, no ako postupne roky pribúdali, jeho výzor bol čoraz mladší a sila ho opúšťala tak isto. Po skončení univerzity bol v podstate prinútený presťahovať sa k synovi, keďže vyzeral na šestnásť ročné dieťa. V spoločnosti ho Benjaminov syn začal predstavovať ako svojho synovca. Benov syn nechcel mať svojho otca u seba, ale trpel ho kým dodržiaval pravidlá rovnako ako jeho vlastné deti. Keďže vyzerali byť v rovnakom veku, hrávali sa spolu ako bežné deti hoci sa Benjamin oslavoval šesťdesiat rokov. 

Benjaminov svet sa čoraz viac zmenšoval a spomienky bledli. Ku koncu svojho života žil len so svojou opatrovateľkou, ktorá sa o neho s láskou starala, až jedného večera zaspal naveky.