Suzanne Collins: Balada o hadoch a vtáčatkách

Stručný dej

Osemnásťročný Coriolanus Snow túži zahviezdiť v Hrách o život. Tento rok bude totiž mentorom jedného z vyvolených. Lenže jeho vyvolenou je dievčina z dvanásteho obvodu. Ich osudy sú odteraz nerozlučiteľne prepletené, každé Coriolanovo rozhodnutie ich môže vyniesť na stupienok víťazov alebo úplne potopiť. V aréne to bude súboj na život a na smrť. Mimo arény sa v Coriolanovi prebúdzajú city... a tak sa musí rozhodnúť, či bude dodržiavať pravidlá, aj keď mu jeho pud sebazáchovy radí niečo úplne iné. 

Originálny názov: The Ballad of Songbirds and Snakes

Rok vydania: 2022

Čítané: august/2022

Hodnotenie: 4/5


Recenzia

Nemala som vysoké očakávania od tejto knihy. Vydať prequel k niečomu, čo bolo hitom pred 10 rokmi. To mi príde ako posledný nádych pred smrťou alebo pokus oživiť niečo mŕtve. Niečo podobné sa odohrávalo so sériou Divergencia s knihou Štyri, čo si po pravde ani nepamätám a sériou Twilight, čo som ani nečítala. Napriek úvodu netvrdím, že je to zlé, ale za dekádu sa toho veľa zmení. Hlavne v knižnom svete, kde sci-fi a fantasy úplne stratili originalitu a všetko sa len recykluje s novými postavami.

Nepamätám si moje pocity z trilógie Hry o život. Je to už naozaj dávno. Prvá kniha sa mi páčila, to viem bezpečne povedať (vtedy to bola novinka), a snažila som sa aj spomenúť si tým, že som si pozrela filmové spracovanie, čo mi zvyčajne pomáhala. Ani ťuk.

Hoci je kniha viac menej oničom, autorka ma svojím písaním dokázala zaujať tak veľmi, že som si ani nevšimla a bola som na konci. Nemôžem povedať, že by ma koniec prekvapil. Úprimne, klamala by som. Mala som aj vyššie očakávania od Coriolana a profesorky. 

Viem si toto predstaviť ako začiatok ďalšej trilógie, kde sa Snow dostane k moci a stane sa postupne prezidentom a uvidím postupný vývoj hier alebo nejaké to experimentovanie s hrami v podobe štvrťročných hier a viem si predstaviť aj nezávislí príbeh Snowa a Haymitcha. 

Myslím si, že by to mohlo mať úspech lebo autorka má zaujímavý štýl písania. No rozhodne by musela kopnúť do vrtule a poriadne príbeh rozvinúť lebo toto bolo len také škrabkanie po povrchu, čo vysvetľuje aj to hodnotenie na goodreads oproti originálnej sérií. 

Čo si myslíte, priveľmi fantazírujem?

ČITATEĽSKÝ DENNÍK

SO SPOJLERMI

Postavy: Coriolanus Snow, Lucy Gray, Sejan Plinth, Tigris, profesorka

Pred vojnou bola Coriolanova rodina vážená, bohatá, mala rešpekt bez otázok. Po vojne zostali len Coriolan, jeho sesternica Tigris a stará mater. Všetky fabriky mali v 13-tom sektore a keďže ten bol zničený, Snowovci prišli o živobytie.

Stále síce bývali v podkrovnom byte v srdci Panemu, ktorý nutne potrebuje rekoštrukciu. Dom bol ale s minimom nábytku, keďže všetko počas a po vojne museli predať alebo spáliť aby neumreli. Jeho sesternica Tigris je veľmi šikovná s ihlou a niťou a tak dáva pozor na to, aby vždy dobre vyzeral a reprezentoval rod Snowovcov.

Coryo má jedinečnú príležitosť vyhrať školskú cenu, ktorou je plné štipendium na Univerzite a robí všetko pre to, aby cenu získal. Dobré známky, spoločenské a úctivé správanie, práca navyše sú samozrejmosťou.

Tento rok sa stáva mentorom jedného vyvoleného z obvodu. Je to ďalšia príležitosť kde sa môže blysnúť. Na jeho veľké znechutenie mu bola pridelená dievčina z 12 sektora. Dekan ho nikdy nemal rád a je jeho priradením pohoršený, no nič nezmôže. Počas losovania jeho zverenkyňa vyvolá rozruch hneď dvakrát. Keď pri vyhlásení jej mena hodí starostovej dcére pod nohy hada, za čo si od starostu vyslúži facku a potom keď ju 12 sektore vyzve do spevu a ona predvedie prvýkrát na kamerách svoj krásny hlas.

Coryov spolužiak Sejan je zúfalý zo svojho zverenca. Ako dieťa žil v 2 sektore a vyrastal tam niekoľko rokov. Jeho rodina zbohatla počas vojny a otec im kúpil jednosmerný lístok do Panemu. Sejan nikdy nezabudol odkiaľ pochádza a jeho vyvolený Marcus bol jeho priateľom z detstva. Zúfalo sa snažil s Coryom si vymeniť uchádzačov, ale ten s tým nesúhlasil nakoľko by to mohlo pošramotiť jeho povesť a to si nemohol dovoliť.

S Tigris sa doma radil, ako sa k svojej zverenkyni zachovať. Ona mu poradila, aby ju privítal na stanici a od starej matere vydrankal ružu na privítanie. Čakal na vlak dlhé hodiny, až prišiel nákladný vlak s vyvolenými - všetci smrdeli po kravách, nakoľko ich prevážali v rovnakom vagóne ako dobytok, ale Coryo prekonal svoje znechutenie a prustúpil k Lucy Grayovej a ponúkol jej ružu. Prehovoril mierotvorcov, aby ho nechali ísť s nimi do ubytovne, s čím nakoniec súhlasili. Cestou sa na neho chceli vrhnúť vyvolení a zabiť ho, ale Lucy ich zastavila - vážila si jeho gesto s ružou. Nepríjemným prekvapením bolo, keď namiesto ubytovní ich vysadili vo výbehu opíc v zoologickej záhrade.

Na ďalší deň prišiel pozrieť svoju zverenkyňu nielen Coryo ale aj Sejan. Sejanova mama pripravila sendviče pre vyvolených, ale neverili mu tak sa ho stránili. Coryo využil svoj nevšedný vzťah s Lucy a napokon sa im podarilo rozdať všetky sendviče a ovocie a niečo sa ušlo aj Coyovmu hladnému žalúdku. Všetko samozrejme sledovali kamery a Coryo to využíval. Poprosil Lucy, nech znova zaspieva a ju netrebalo prehovárať. Keďže si všimla kamiery, tiež sa predvádzala ako len mohla.

Na druhý deň sa mentori stretli s dekanom a profesorkou, ktorá pôsobila v citadele a vyvíjala mutantov krížením zvierat alebo zverstvo so špecifickými vlastnosťami a zadala im za úlohu prísť s nápadom ako vylepšiť hry. Mentori si vybrali troch ľudí, ktorý skĺbia ich nápady do prezentačnej podoby a spíšu to na papier. Miesto ich stretnutia mala byť zoologická záhrada, aby sa aj oni stretli pred kamerami so svojími zverencami a nakŕmili ich. Jedna z jeho spolužiačok si svoju zverenkyňu príliš doberala a ostrý nôž bol príliš blízko. Vyvolená schytila nôž, podrezala ju a následne sama bola zabitá mierotvorcami.

Všetci boli zdrvení a vydesení. Coryo si traumu vyliečil tým, že vyplnil úlohu sám a nasledujúce ráno svoj návrh odniesol do Citadeli. O pár hodín neskôr boli on aj jeho kamarátka zavolaní co Citadeli. Cestou jej povedal, že vyplnil úlohu a odovzdal ju bez jej vedomia, ale dohodli sa na tvrdení, že to bola spoločná úloha ešte pred smrťou poslednej členky skupiny.

Profesorka poukladala papiere na dno terária s hadmi a poprosil ich nech papiere vyberú. Keďže cítili len Coryov pach, ihneď sa vrhli na jej spolužiačku a tá bola odvedená do nemocnice. Coryo bol zhrozený sadizmom, ktorý profesorka vyvolala. Bolo jej jedno či dievča prežije, alebo nie. Pointa bola neklamať ju. Cestou domov sa chcel zastaviť za Lucy, ale kvôli incidentu bola zoologická uzavretá pre verejnosť. Podarilo sa mi presvedčiť mierotvrocov na pár minút a vtedy mu Lucy prezradila, že ich nekŕmia, hryzú ich potkany a zrejme sa hier ani nedožijú.

Nasledujúci deň ich poctila návštevou profesorka, ktorá pochválila návrh a rozhodla sa ho aplikovať na tohtoročné hry. Medzi rečou Coryo spomenul profesorke, že okrem sendvičov od Sejana už niekoľko dní nejedli a týmto tempom sa hier ani nedožijú. Na tento podnet vyvolení dostali jedlo a Coryo sa to dozvedel od Lucy, až keď boli v areáli, kde sa hry budú odohrávať. Prešli sa po areáli a keď sa dostali na tribúnu, tak vybuchla bomba. Coryo a niekoľko ďalších vyvolených aj mentorov bolo zranených. Sejanov Marcus ušiel cez puklinu v stene a niekoľko vvolených aj mentorov umrelo.

Aj napriek udalostiam sa hry nezrušili, no tentokrát bola Lucy rozhodnutá vyhrať a žiadala Corya, aby jej veril. Keďže už v tom čase k nej začal prechovávať city, rozhodol sa spraviť všetko v jeho silách aby jej pomohol.

Na začiatku hier, potom ako sa vvolení rozpŕchli hľadať si úkryt v aréne, kamera ukázala na Marcusa. Dobitý, takmer mŕtvy, Marcus bol zavesený na rámovej konštrukcií a čakal na smrť. Keď to Sejan uvidel, s neskrývaným hnevom vybehol von, zatiaľ čo ostatní na neho len hľadeli. Marcusa zbavila utrpenia jedna z vyvolených, ktorá vyliezla na konštrukciu a zabila ho.

Keď sa Coryo vrátil domov, čakala ho tam celá zúfalá Sejanova matka. Dúfala, že Coryo bude vedieť kam sa mohol Sejan podieť, ale on o ničom nevedel a o incidente sa nezmieňoval. Následne zazvonil telefón a profesorka poprosila Corya aj Sejanovu mamu aby sa dostavili k aréne a pomohli im dostať Sejana z arény, ktorý sa tam potajomky dostal. Keďže Sejanova matka bola v pokročilom veku vybral sa tam Coryo a po presviedčaní a naháňačke s vyvolenými sa im podarilo odtiaľ dostať. Zranenia, ktoré utrpel pri úteku, mu ošetrili v citadele, kde bolo síce výskumné centrum, ale mali tam aj polikliniku.

Prešlo pár dní a Coryo konečne zazrel na kamerách svoju Lucy. Nanešťastie ju naháňal jej spojenec, ktorý sa v zoo nakazil besnotou, dostal sa do stavu šialenosti a pomaly umieral. Lucy sa podarilo zhodiť ho z arény a on sa pri páde zabil. To že bola Lucy na kamerách využil Coryo a poslal jej jedlo aj vodu do zásoby, kým sa znova stratí v tuneloch.

Coryo sa vrátil do citadely na kontrolu svojich rán, keď na chodbe zazrel terárium s hadmi, ktoré zranili jeho spolužiačku. Bál sa, že ich profesorka použije v aréne, a tam do terária vhodil vreckovku s Lucynou vôňou, aby na ňu nezaútočili ako predtým na Corya keď cítili jeho pach z papierov.

Na jeho veľké prekvapenie hady v aréne boli vypustené a v´ďaka jeho zásahu Lucy neublížili. Zopár vyvolených umrelo, zopár sa schovalo a po búrke, ktorá prišla o pár hodín umreli aj hady, nakoľko mutanti zle znášajú teplotné zmeny.

Hry sa blížili ku koncu, vyvolení sa pozabíjali a výťazom sa stala Lucy. Coryo bol nadšený vyhral Plinthovu cenu, ktorá bola zriadená na to, aby pán Plinth zakryl Sejanov výlet do arény a ohrozenie seba aj Corya. Nemusel vyhrať školskú cenu a mal zabezpečené školné na univerzite. Veľkým prekvapením pre neho bolo, keď si ho dekam k sebe zavolal a vyhodil ho zo školy pred maturitou za podvod v hrách a bol odsúdený na 20 rokov práce mierotvorca a nástupom ´další deň.

S ťažkým srdcom sa rozlúčil s Tigris a so starou mamou a odišiel na vlak do 12 obvodu, kde mal stráviť najbližších 20 rokov. Na jeho počudovanie sa mu tam celkom páčilo. Nikto ho nespoznal ako mentora v hrách, bol v sektore odkiaľ pochádza Lucy a dúfal, že ju nájde, výplatou trocha pomohou Tigris a starkej, mal každý deň plný žalúdok a prechádzal výcvikom. Po nejakom čase sa objavil aj Sejan, ktorý mu priniesol jeho vysvedčenie, ktoré mu jeho otec vybavil za to, že ho zachránil a Sejanova matka im každý týždeň posielala dobroty.

Corya rutina ubíjala, ale aspoň sa tešil z diplomu, ktorý mu otvoril nové dvere amožnosť stať sa veliteľom. Napokon opäť stretol svoju Lucy. Raz v sobotu večer sa všetci vybrali do Hobu na zábavu a videl tam Lucy spievať. Keď ho tiež zbadala bola nadšená a chcela za ním ísť, ale strhla sa mela a stratil ju z dohľadu. Na ďalší deň sa vybral so Sejanom za ňou. Našli ju spolu s jej rodinou, vyznali si lásku a sľúbili si, že sa budú stretávať vždy keď sa bude dať, ale kvôli ich minulosti to bude tajné.

Medzičasom sa z citately dostavili do 12 obvodu vedci a mali za úlohu pochytať tárajky - experiment z čias vojny a ich potomkov drozdajky. Strávili niekoľko dní kladením pascí a zbieraním zvierat. Medzičasom sa Coryo naďalej stretával s Lucy, učil sa na dôstojnícke skúšky, ktoré následne aj absolvoval a Sejan sa zamotal s rebelmi. Jeho priznanie nahral Coryo na jednu z tárajok a tá bola odvezená do Sídla. Nečakal, že ten odkaz bude niekedy niekto počuť.

Nasledujúci večer, keď boli drozdajky odvedené Sejana pristihol s odporcami a zatiaľ čo Coryo zastrelil senátorovu dcéru, aby všetko nevyzradila, zastrelený bol aj ďalší chlapec, ktorý bol bývalým priateľom Lucy, ktorá sa do potyčky priplietla. Odporcovia zobrali Coryovu zbraň a sľúbili mu, že sa jej zbavia.

Coryo žil ako na ihlách. Na jeho veľké prekvapenie bol odporca privezený do nemocnice v ich tábore, kde zraneniam podľahol. ďalšou ranou bolo, keď bol Sejan obvinený z vlastizrady a obesený. Coryo sa bál a chcel aj s Lucy odíšť na sever a tak sa aj stalo. Potajomky sa zbalil, a chcel sa vykradnúť z tábora, keď si ho odchytili a odviedli k veliteľovi. Ten mu pogratuloval k jeho úspešne zvládnutej skúške a odveleniu na výučbu.

Nakoľko vonku bola stále jeho zbraň s jeho DNA, bál sa a utiekol. Stretol sa s Lucy pri strome obesenca a zastavili sa pri jazere, kde sa schovali pred dažďom do chalupy. V chalupe objavil zbrane odporcov, vrátane tej jeho. Lucy vykĺzla s výhovorkou, že ide hľadať jedlo, zatiaľ čo jemu došlo, že v lese na úteku žiť nechce a že Lucy je jediná, ktorá vie, že zabil starostovu dcéru. Vybral sa za ňou, aby jej povedal, že nikam nejde a chce sa vrátiť naspäť, ale jej nebolo nikde.

Hľadal ju chvíľu po lese, až vošiel do jej pasce, kde ho pohryzol had. Začas strieľať na Lucy, ktorá sa snažila dostať do chatky oblúkom a postrelil ju. Nakoľko si myslel, že je otrávený a Lucy bola stále nažive, dúfal že sa nikdy nevráti, zbavil sa zbrání hodením ich do jazera a vrátil sa na základňu. Ošetrovateľka mu povedala, že had jedovatý nie je a nasledujúci deň odišiel do dôstojníckej školy. Namiesto obvodu 2 sa ale ocitol v citadele, kde mu profesorka vzala pod svoje krídla ako praktikanta a na jeseň mal začať štúdium na uviverzite.

Plintovci sa o Corya a jeho rodinu postarali, kúpili ich byt aj ten pod nimi. Zrekonštruovali budovu, zaplatili Coryovi školu a určili ho za dediča, keďže prišli o svojho jediného syna Sejana a Coryo bol jeho jediný kamarát. Po nejakom čase prišiel z 12 sídla list od jeho kamaráta, že Lucy sa záhadne stratila a jej kŕdeľ dostal zakázané vystupovať. Coryo si prisahal, že sa už nikdy nenechá ženou manipulovať, ako to robila Lucy a ožení sa so ženou, ktorú bude nenávidieť.

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky